Z histórie Tokaja

Vinohradníctvo a vinárstvo má v tokajskej oblasti dlhú a bohatú históriu. Podľa viacerých historikov sa vinič v tejto oblasti pestoval už od dôb rímskeho panstva v Panóniii, t.j. od 3. storočia n.l. Isté je, že keď na územie dnešnej tokajskej oblasti prišli staromaďarské kmene v 9. storočí, našli tu všade vysadený vinič, roztratený na južných stráňach zemplínskych vrchov a tokajského podhoria. V rokoch 1241 – 1242 oblasť drancovali tatárske kmene, ktoré vyvraždili väčšinu obyvateľstva a vinice v prevažnej miere zničili. O ich obnovu sa zaslúžil vtedajší kráľ Belo IV, ktorý pozval do oblasti talianskych osadníkov. Tí sem vysadili v tokajskej oblasti nové druhy viniča, ktoré mali južanský pôvod: Furmint, Balafant Bokator a iné. Samotný kráľ Belo IV. Nenazval tokajskú oblasť ináč ako „zem Talianov“. Vína z tejto oblasti vždy patrili medzi najkvalitnejšie produkty vo vtedajšom Uhorsku, mali dobrú povesť a tomu zodpovedajúcu cenu. Pôda vinohradníka sa mohla predávať, kupovať, zálohovať, či odkazovať. Právo na vinohrad strácal majiteľ len vtedy, ak vinohrad zanedbal! (Podobný zákon by mal platiť aj v súčasnosti, nejeden vinohradník by o vinicu rýchlo prišiel!!!)